Východne od Zvolena na strednom Slovensku sa nad dedinou Vígľaš vypína hrad s rovnomenným názvom. Začiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko. Neskôr tu vznikol kláštorný objekt, ktorý pravdepodobne postavili v stredoveku templárski rytieri. Neskôr prešiel pod kráľovský dvor Anjouovcov, pričom kráľ Róbert spolu so svojím synom Ľudovítom I. Veľkým tu vybudovali hradné sídlo a v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe – Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký, pokračoval neskôr ako veľmajster v rytierskom ráde – Uhorskej bratskej milícii a prijíma do rádu dokonca viacej členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaši, neskôr ho dokončuje Uhorský kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ Žigmund Luxemburský a dáva ho prestavať na poľovnícky zámok.

V roku 1408 spolu s manželkou Barbarou Celjskou tu zriaďujú Dračí rád. Prijímajú svojich prívržencov a panovníkov a vytvárajú s nimi koalíciu. Zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu. Neskôr Žigmund dáva zámok do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti. Obľúbeným miestom oddychu je zámok i za vlády kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali totiž množstvo príležitostí na oddych a poľovačky. V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku.

Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia).

Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas II. Svetovej vojny bol hrad poškodený a veľká časť z neho vyhorela a niekoľko desaťročí pustol. V roku 2009 ruiny zámku kúpila rodina Rekitar. Spustil sa projekt na jeho obnovu pod dohľadom odborníkov Pamiatkového úradu Za dnešnú podobu zámku vďačíme rozsiahlej rekonštrukcií, ktorá bola dokončená v roku 2013. V roku 2014 sa konal otvárací ceremoniál a hrad bol otvorený pre verejnosť. V dnešnej dobe je hrad Vígľaš centrom historickým, kultúrnych a politických podujatí na strednom Slovensku a v Európe.